Do stratena

Smial som sa jednej noci keď som náhodou narazil na momentálnu nerovnováhu jedného obyvateľa garáže, ktorý o sebe jemným hláskom povedal: "Ja už si môžem o sebe povedať, že som silná osobnosť" Čakal som, že vybuchne do smiechu namiesto toho som však cítil iba odpornú príchuť pátosu. Prirodzene toho mojeho lebo len ten môže človek ochutnať ako chutí. A ja veru viem ako pátos chutí, chýba mu soľ a tou soľou je humor, ktorý nás v podobných situáciách podrží pri zemi a naučí nás pointám podobných vtipov. Kdeže polemizovať o osobnosti čiernej perly reality šou by ma ani nenapadlo. Určite má za sebou toho viac ako ja, vyrastať v takých podmienkach ako vyrastal, v podstate bez koreňov a bez niekoho kto by ich zalieval, ale aj tak sa kadečo rodí aj na púšti aj bez zalievania a koreňov. Nad niečím som ale ten večer premýšlal ak je silná osobnosť musí byť aj silnejšia. Tak kde sú? Len príkladom, možno by sa bolo treba ísť pozrieť na detské oddelenie onkológie a nielen tam, čo za osobnosti tam vyrastá cez sito čo má príliš malé oká. Mali by ste odvahu? Ja o svojej pochybujem, ale viem že pre mna sú tam, neuvidím ich cez web kameru a možno dobre lebo by mi mohlo prísť zle...Takže Guru vrátme záznam do zadu a povedz to znovu a zasmejme sa spolu, uvidíš aká je tá pointa dobrá a má v sebe  možnosť nadýchnuť sa zhlboka a hýbať sa a tešiť sa zo života lebo nás nikto neformuje do silných osobností kováčským kladivom pri výsokých teplotach, v jedovatých výparoch katalyzátorov a inhibítorov Šamana, prezývaného v miestnych pralesoch Život.